Slovenská komora exekútorov sa ohradzuje voči nepravdivým a zavádzajúcim tvrdeniam, publikovaným v článku „Keď exekúcie drvia komunitu: ako sa zarába na najchudobnejších“ na portáli Aktuality.sk dňa 28. novembra 2018. Autorka Stanislava Harkotová v reportáži opisuje ťažký život rómskej komunity v Prešove, pričom základ jej článku tvoria vyjadrenia tamojšieho sociálneho pracovníka Petra Németha.

Za zavádzajúci považujeme už titulok. Akékoľvek životné problémy totiž nespôsobujú exekúcie, ale nesplácanie svojich dlhov, teda najmä požičiavanie si bez reálnej možnosti svoje záväzky uhradiť. Exekúcia je len dôsledkom takéhoto konania a nástrojom právneho štátu. Exekúcia je vždy poverená exekučným súdom, ktorý skúma náležitosti exekučného titulu.

Druhá časť titulku – „ako sa zarába na najchudobnejších – sa pritom podľa samotného článku netýka exekúcií, ale činností nebankových spoločností, ktoré poskytujú pôžičky bez overenia reálnej schopnosti klientov splácať ich a následne ich so ziskom postupujú vymáhačským firmám. Pre žiadneho súdneho exekútora nepredstavuje nevymožiteľná pohľadávka „zárobok“, práve naopak: kým totiž reálne náklady na vedenie exekučného spisu presahujú sumu 100 eur, exekútor má v prípade nevymoženej pohľadávky nárok na paušálnu náhradu hotových výdavkov 60 eur. Zvyšok je jeho čistá strata. Na najchudobnejších, ktorých pohľadávky sú častokrát nevymožiteľné, preto exekútor určite nezarába.

Ako nepravdivý odmietame aj výrok sociálneho pracovníka, že „keď zo 100-tisíc eur vymôžem 10-tisíc, vždy je to lepšie, ako platiť 20-tisíc za exekútora a nedostanem nič.“ Takýto prípad nie je možný, keďže pri nevymoženej pohľadávke dostane súdny exekútor maximálne 60 eur. Nepravdivé slová o 20-tisícovej odmene zbytočne podnecujú tendenčný a skreslený pohľad verejnosti na pôsobenie súdnych exekútorov a znemožňujú jej posúdiť ich činnosť objektívne.

Za zavádzajúce považujeme aj ironizovanie, že „Kto príde na to, ako zamestnať človeka bez toho, aby mu exekútor zobral mzdu, tomu dáme našu Nobelovu cenu.“ Namiesto Nobelovej ceny si stačí prečítať platnú legislatívu. Občanovi v exekúcií musí z jeho príjmu ostať 100 percent životného minima na seba a 25 percent životného minima na každú vyživovanú osobu. Ak si teda zoberieme príklad, že sa človek s dvoma deťmi zamestná za minimálnu mzdu (v súčasnosti 480 eur v hrubom, 403,18 v čistom), z jeho príjmu sa najprv odpočítajú príslušné minimá (205,07 na dlžníka, 102,54 na deti). Zvyšná suma (v tomto prípade 95,57 eur) sa rozdelí na tretiny, z ktorých dlžníkovi vždy musí jedna ostať (ak nejde o tzv. prednostné pohľadávky, tak dve tretiny). Exekútorovi tak z jeho príjmu môže každý mesiac zamestnávateľ poslať maximálne 31,80 eur, zvyšok vo výške 371,20 € mu ostane. Za toto je potrebné udeľovať Nobelovu cenu?

Odmietame aj tvrdenie, že exekúcie môžu ďalej bežať voči občanom po vyhlásení ich osobného bankrotu. Ak správca konkurznej podstaty oznámi súdnemu exekútorovi, že bol vyhlásený osobný bankrot, alebo ak to exekútor zistí z vlastnej činnosti, alebo ak mu to oznámi dlžník, exekútor podá návrh na zastavenie exekúcie, resp. v konaniach, začatých po 1. apríli 2017, vydá sám Upovedomenie o zastavení exekúcie.

Slovenská komora exekútorov vyzýva najmä mienkotvorné médiá, aby o činnosti súdnych exekútorov informovali objektívne, overovali si fakty a popri všetkých problémoch, ktoré takáto činnosť so sebou prirodzene prináša, prihliadali aj na zásadný prínos exekútorov k vymožiteľnosti práva na Slovensku.